V sobotu odohrali žilinskí basketbalisti tretí zápas štvrťfinále play-off extraligy v Komárne, kde po predchádzajúcich dvoch prehrách už nedokázali domácim vzdorovať a podľahli im vysoko 100:59. Tým sa pre nich, ako aj pre fanúšikov, skončila sezóna, od ktorej si sľubovali určite viac, než bolo ôsme miesto po základnej časti a prvé kolo play-off.
Sezóna bola viac než len o posledných zápasoch a z pohľadu Žiliny mala viacero rozdielnych fáz, pokúsim sa ju preto v nasledujúcich niekoľkých odsekoch zhrnúť.
Skôr, než začneme hovoriť o aktuálnej sezóne, treba si aspoň v krátkosti pripomenúť tu predchádzajúcu. V nej BK Váhostav-SK vybojoval, ziskom bronzových medailí, pre Žilinu historicky najlepšie umiestnenie, samozrejme ak nepočítame 2. miesto v skrátenej sezóne, ktorej došlo k rozdeleniu Československa. O toto umiestnenie sa najväčšou mierou pričinil skvelý Justin Carter, obľúbený žilinským publikom, ktorý svojimi výkonmi prevyšoval nielen domácich hráčov, ale aj všetkých legionárov. K nemu sa v závere sezóny pridal Adam McCoy a spolu vytvorili takmer neporaziteľnú dvojicu. Zmena nastala aj na trénerskom poste, kde sa kormidla ujal Ľudovít Smačko.\ Koniec sezóny znamenal aj koniec americkej dvojice v žilinských farbách, obaja sa rozhodli pokračovať v kariére v iných krajinách.
Sezóna 2010/2011 a predovšetkým jej druhá polovica bola v znamení basketbalového ošiaľu v Žiline, ktorý tu už dlho, ak vôbec, nebol. Fanúšikovia, nabažení úspechom, očakávali udržanie získaných pozícií, či dokonca ďalší posun dopredu. Predsezónne správy boli pozitívne, družstvo ostalo až na spomínanú americkú dvojicu pokope, navyše po rokoch sa do Žiliny vrátil Ondrej Šoška, skúsený odchovanec a bývalý reprezentant. Tím ešte počas letnej prípravy doplnili noví Američania, Perry Petty a Garfield Blair. Druhý menovaný sa však v Žiline dlho neohrial a nahradil ho Spencer Perrin. Nová sezóna, plná očakávaní, mohla začať.
Vstup do nového ročníka nebol pre Žilinu príliš výnimočný, no na druhej strane určite ani nevydarený. Spencer Perrin a najmä Perry Petty sa ukazovali v dobrom svetle a divákom predviedli viacero akcií, ktoré ich dvíhali zo sedadiel. Takisto ako veľká posila sa ukázal Ondro Šoška, ktorý patril k bodovým lídrom nielen žilinského tímu, ale aj celej extraligy. Trochu slabší vstup do sezóny mal Dejan Stojanovič.
Domáce výsledky BK Váhostavu-SK boli uspokojivé, horšie to však už bolo v zápasoch na súperových ihriskách, kde s výnimkou Banskej Bystrice nedokázal uspieť, aj keď často chýbalo len pár bodov.\ Ako zlomový sa ukázal domáci zápas s Prievidzou a jej legionármi nabitým kádrom. Z pohľadu extraligy skvelý zápas, v ktorom Žilina prehrávala už o takmer 20 bodov, podarilo sa jej však otočiť, ale ani 14-bodové vedenie jej nestačilo a v posledných piatich minútach oň prišla a v predĺžení bola úspešnejšia Prievidza. Zápas bol zlomový nie z pohľadu výsledku, ale predvedenej hry, kedy Petty v závere až príliš často bral zodpovednosť do vlastných rúk, tým jeho obľúbenosť u fanúšikov výrazne klesla. Rovnako nahnuté to mal aj tréner.
Ani v ďalšej fáze sa Žiline nedarilo bodovať na súperových ihriskách, pribudli domáce prehry s Nitrou a Handlovou, po nich prišlo vysoké víťazstvo nad "b-tímom" Levíc už pod vedením nového trénera Olivera Vidina a cenný bodový zisk doma so Spišskou Novou Vsou. A práve zápas so Spišiakmi bol posledným v žilinskom drese pre Pettyho.
Aj keď Perry Petty nedosahoval kvality Justina Cartera, jeho prínos sa ukázal až po jeho odchode, po ktorom nasledovali dva mesiace bez víťazstva. Žilina dlho hľadala nového lídra, ktorý by ju potiahol herne aj bodovo. K tomu sa pridal aj odchod druhého Američana Spencera Perrina a pre chorobu na niekoľko týždňov vypadol Lukáš Hoferica. Žilina sa v tabuľke prepadala, až napokon narazila na úplne dno, kde vystriedala dovtedy beznádejne poslednú Banskú Bystricu. Play-off sa vzďaľovalo.
Zvrat prišiel až vo februári, keď Žilinčania po dlhých týždňoch opäť okúsili chuť víťazstva a to rovno so súperom, s ktorým sa to čakalo snáď najmenej, s Nitrou. Postupne prišli ďalšie víťazstvá, mimoriadne dôležité bolo to v Banskej Bystrici, ktoré opäť posunulo Žilinu do play-off. Žiaľ, počas turnaja Slovenského pohára sa zranil Ondrej Šoška, s ktorým nemohli počítať najmenej do konca základnej časti.
V tejto fáze sezóny, kedy sa rozhodovalo o účasti v play-off, dokázali zraneného Šošku nahradiť Stojanovič, ktorý sa opäť dostal do formy, akú predvádzal po minulé ročníky a mladý Jakub Petráš, ktorého výkony boli príjemným prekvapením. Bodovo začal tím ťahať Vilo Kosa, ktorý konečne dostával viac priestoru na ihrisku, než tomu bolo v prvej polovici sezóny. Takisto šli hore výkony ďalších hráčov, ktorí možno len potreboval čas, aby si zvykli niesť zodpovednosť, ktorá bola dovtedy na legionároch.
Žilina si dokázala v miernom predstihu zaistiť účasť vo vyraďovacích bojoch, akousi generálkou bol posledný zápas základnej časti proti Komárnu, ktoré ale bolo nad sily Žilinčanov. To znamenalo, že Komárno sa po prvý krát stalo víťazom základnej časti a že si títo dvaja súperi zmerajú sily opäť.
Žilinčania odštartovali play-off súbojom v Komárne, v ktorom, podobne ako pred niekoľkými dňami, opäť neuspeli. Nasledoval domáci zápas, v ňom mal Váhostav-SK dobrý vstup, ale druhý polčas nezvládol a Komárno s prehľadom zvíťazilo. V treťom súboji série sa hralo v Komárne, kde to však už bolo plne v réžii domácich, ktorí výsledkom 3:0 na zápasy vrátili Žiline vyradenie spred roka a postúpili do bojov o medailu.
Sezóna 2011/2012 sa tak pre Žilinu skončila až príliš skoro, zaostala za očakávaniami fanúšikov, funkcionárov, hráčov a ďalších, ktorí sa pohybujú okolo žilinského respektíve slovenského basketbalu. Sklamaním bol aj klesajúci záujem divákov, mnohí si určite ešte pamätajú do posledného miesta zaplnenú halu už hodinu pred stretnutím.
Neostáva nič, len poďakovať hráčom za predvedenú hru, za snahu a že častokrát dokázali aj za nepriaznivého stavu bojovať až do konca, takisto aj tým divákom, ktorí si našli cestu na extraligu.\ Zároveň treba veriť, že žilinský basketbal bude pokračovať a jeho kvalita bude stúpať a že opäť prídu aj medailové umiestnenia. S výnimkou skúsených Šošku a Stojanoviča, majú všetci hráči väčšiu časť kariéry ešte len pred sebou a môžu ďalej napredovať.